NOBELOVE CENY

Nobelove ceny - najprestížnejšie vedecké ocenenia vznikli ako súčasť poslednej vôle švédskeho vedca Alfreda Nobela. Najprestížnejšie vedecké ocenenia sa oznamujú každý rok v októbri za významný alebo prelomový výskum v odboroch medicína, fyzika, chémia. Nobelov výbor udeľuje zároveň Nobelovu cenu za mier, literatúru a ekonómiu. Ceny sa odovzdávajú počas decembrového ceremoniálu.Nobelovu cenu za fyziku, chémiu a literatúru udeľuje švédska Kráľovská akadémia vied. Nobelovu cenu za mier udeľuje komisia nórskeho parlamentu. Od 1968 sa udeľuje aj cena za ekonómiu, ktorú na pamiatku Alfreda Nobela udeľuje centrálna banka Švédska. Nevypláca sa z pozostalosti Alfreda Nobela ako všetky hlavné Nobelove ceny, ale z prostriedkov Švédskej ríšskej banky. Cena je dotovaná odmenou osem miliónov švédskych korún. Nobelova komisia každý rok rozpošle takzvané pozvánky tisíckam akademikov, univerzitných profesorov či vedcov (vrátane minulých laureátov ocenení) z rôznych krajín, ktorí potom nominujú svojich kandidátov na konkrétne Nobelove ceny v danom roku. Komisia sa pritom snaží osloviť čo najväčší počet relevantných inštitúcií.

NOBELOVE CENY 2017

NOBELOVA CENA ZA FYZIKU 2017

Nobelovu cenu za fyziku v roku 2017 získali fyzici Rainer Weiss, Barry C. Barish (85-ročný nemecký profesor fyziky, narodil sa v americkej Omahe v roku 1936.), Kip Thorne (Americký profesor teoretickej fyziky, pracoval v kalifornskom Caltechu. Ako vedecký konzultant pomáhal aj režisérovi Christopherovi Nolanovi pri nakrúcaní sci-fi filmu Interstellar.) za ich prínos detektoru LIGO a pozorovanie gravitačných vĺn.
GRATULUJEME!

Stalo sa tak 14. septembra 2015, keď laserový experiment LIGO zachytil gravitačné vlny zo zrážky dvoch čiernych dier, s hmotnosťou porovnateľnou s 29 a 36 slnkami. Vznikli ešte v čase, keď ľudia neexistovali. Putovali približne 1,3 miliardy rokov, kým ich zachytil detektor LIGO. LIGO je takzvaným laserovým interferometrom. Zjednodušene povedané, vedci v ňom sledujú do tunelov vypustené lúče a hľadajú drobné odchýlky v ich pohybe. Ak nastane situácia, že jeden laserový lúč prejde v tuneli inú vzdialenosť, napríklad v dôsledku záchvevu časopriestoru, vedci uvidia anomáliu. Vedci doteraz narazili na štyri takéto záchvevy, naposledy mohli pozorovať zrážku dvoch čiernych dier cez gravitačné vlny v auguste tohto roka.

Vlny pred viac ako sto rokmi predpovedal Albert Einstein. Sám slávny fyzik pritom neveril, že gravitačné vlny objavíme. Ich objav môže mať podobný význam ako objav rádiových vĺn. Vďaka nim môžu vedci lepšie porozumieť extrémnym procesom vo vesmíre. Gravitačné vlny otvorili okno do doteraz nepoznaného vesmíru. Sú pritom matematickým dôsledkom relativity. Ak sa veľmi hmotné teleso pohybuje, zanecháva za sebou vlny v časopriestore podobne ako loď na hladine jazera. Zároveň predstavujú potvrdenie mnohých teoretických prác.

Cena Nobelpriset i fysik sa udeľuje od roku 1901. Vychádza zo závetu Alfreda Nobela z 27. novembra 1895, podľa ktorého by ocenenie mal dostať človek, ktorý "urobil najdôležitejší objav či vynález na poli fyziky". Fyziku pritom v závete spomínal ako prvú, zrejme kvôli tomu, že vtedajšia spoločnosť videla fyziku ako poprednú vedu. Aj keď ocenenie neudelili v rokoch 1916, 1931, 1934, 1940, 1941 a 1942, dodnes to bolo 110-krát, pričom John Bardeen ho získal dvakrát (v rokoch 1956 a 1972). Celkovo doteraz bolo 203 laureátov.

NOBELOVA CENA ZA CHÉMIU 2017

Nobelovú cenu za chémiu v roku 2017 získali biochemici Jacques Dubochet, Joachim Frank a Richard Henderson za vývin kryo-elektrónovej mikroskopie. Svojimi objavmi pomohli vyvinúť dnešnú podobu kryo-elektrónového mikroskopu - techniky, ktorá zjednodušila a zlepšila zobrazovanie živých molekúl vo vysokom rozlíšení. Z beztvarých kvapiek sa vďaka ich objavom teraz vedcom ukazujú atómy jednotlivých molekúl. Svojou prácou posunuli odbor biochémie do novej éry.
GRATULUJEME!

Proteíny, ktoré spôsobujú odolnosť proti chemoterapii či antibiotikám, bunka v uchu, ktorá nám dovoľuje počuť, či detailný záber povrchu vírusu zika. Podobné obrázky zaplnili v posledných rokoch vedecké štúdie a publikácie práve vďaka objavu kryo-elektrónovej mikroskopie.

Kryo-elektrónový mikroskop umožňuje pozorovať tenké vzorky pri vysokom zväčšení. Namiesto viditeľného svetla používa na zobrazenie elektróny. Kryo-elektrónový mikroskop pozoruje vzorky pri fyzikálne nízkych teplotách. Je populárny najmä v štrukturálnej biológii, kde pomáha odhaľovať dosiaľ nevidené štruktúry a procesy, čo napomáha k vývoju nových liekov. Od bežného mikroskopu sa kryomikroskop líši aj veľkosťou - predstavte si ho ako škatuľu, ktorá je asi tri- až štyrikrát väčšia ako dospelý človek. Do jednej z vákuových komôr vedec vloží vzorku, osvetlí ju a všetko zachytí výkonná kamera.

Jeden z najdôležitejších dôkazov vo vedeckom svete je obraz. Vedci sa dlhé roky pokúšajú zobrazovať voľným okom neviditeľné procesy v tele človeka. Na molekulárnej mape však stále existovali miesta, ktoré nikto nikdy nevidel. Vývoj kryo-elektrónového mikroskopu na pozorovanie živých štruktúr, toto všetko zmenil.

Elektrónové mikroskopy sa od svojho vzniku v 30. rokoch 20. storočia dlho používali len na zobrazovanie neživých materiálov. Silný elektrónový lúč totiž ničil akýkoľvek biologický materiál - ak vedci lúč zoslabili, obrázok biologickej vzorky bol rozmazaný a nerozpoznateľný.

Potenciál na použitie v živom svete sa ukázal v roku 1990. Richardovi Hendersonovi z univerzity v Cambridgei sa vtedy podarilo použiť elektrónový mikroskop na vytvorenie trojrozmerného obrazu proteínu na úrovni atómov. Stále však nevedel do procesu zapojiť vodu, v ktorej molekuly prirodzene žijú. Mnohé deje preto pozorovať nedokázal.

Všeobecné využitie pre technológiu ukázal ďalší laureát Joachim Frank z univerzity Columbia. Medzi rokmi 1975 a 1986 vytvoril počítačovú metódu, ktorá ukázala, ako sa dajú rozmazané dvojrozmerné obrázky premeniť na ostré trojrozmerné štruktúry. Približne v rovnakom čase, keď Frank vymýšľal zlepšenie zobrazovania, sa Jacques Dubochet zo švajčiarskej univerzity v Lausanne zamýšľal nad tým, ako do procesu elektrónovej mikroskopie zapojiť vodu.

Elektrónový mikroskop funguje aj na princípe vákua, v ňom sa však voda rýchlo vyparuje a živé molekuly sa vysušia a znehodnotia. Niektoré molekuly, ktoré potrebujú na život vodu, preto vedci nemohli pozorovať. Dubochet sa preto pokúsil z vody vytvoriť akési zamrznuté sklíčko - ľad sa totiž vo vákuu vyparuje pomalšie ako voda. Obyčajný ľad však vedcom nepomohol - zábery vzoriek boli nepoužiteľné.

Na začiatku 80. rokov sa Dubochetovi podarilo vytvoriť takzvaný amorfný ľad - vodu rýchlo zmrazil okolo živej molekuly a zachovala si tak svoje vlastnosti tekutiny. Molekuly sa nevysušili, zostali v pôvodnom tvare a vedci mohli detailne sledovať jednotlivé procesy a atómy v akomsi zmrazenom stave.

Traja vedci tak spoločnými silami dosiahli svoju hranicu a ľudstvu priniesli jednu z najdôležitejších výhod vôbec. Každý kúsok bunky teraz môžu vidieť v atomickom detaile a biochémiu vďaka kryo-elektrónovému mikroskopu čaká vzrušujúca budúcnosť.

Cena Nobelpriset i kemi sa udeľuje od roku 1901. Vychádza zo závetu Alfreda Nobela z 27. novembra 1895, podľa ktorého by ocenenie mal dostať človek, ktorý "urobil najdôležitejší objav či vynález na poli chémie". Chémia bola pre prácu Alfreda Nobela najdôležitejšia. Na jej základoch stáli jeho vynálezy aj priemyselné procesy. Aj keď ocenenie neudelili v rokoch 1916, 1917, 1919, 1924, 1933, 1940, 1941 a 1942, dodnes to bolo 108-krát, pričom Frederick Sanger ho získal dvakrát (v rokoch 1958 a 1980), raz za výskum inzulínu a druhýkrát za výskum nukleových kyselín. Celkovo doteraz bolo 176 laureátov. Zo všetkých laureátov nobelovky za chémiu sú len štyri ženy - Marie Curieová (predtým získala aj Nobelovu cenu za fyziku), jej dcéra Irene Joliot-Curieová, Dorothy Crowfoot Hodgkinová a Ada Yonathová.

Dvaja laureáti na Nobelovu cenu za chémiu boli v minulosti Adolfom Hitlerom prinútení odmietnuť ocenenie - Richard Kuhn v roku 1938 za prácu na karotenoidoch a vitamínoch a Adolf Butenandt v roku 1939 za prácu o pohlavných hormónoch. Neskôr si mohli diplom a medailu prevziať, finančnú odmenu však nezískali.

NOBELOVA CENA ZA FYZIOLÓGIU A MEDICÍNU 2017

Nobelovú cenu za fyziológiu alebo medicínu v roku 2017 získali americkí vedci Jeffrey Hall, Michel Rosbach a Michael Young za vysvetlenie biologických hodín. Aj keď ide o cenu za fyziológiu alebo medicínu, cena bola v princípe udelená za fyziku. Objav totiž ozrejmuje spôsob, akým fungujú biologické hodiny živočíchov a rastlín. Trojica vedcov objavila molekulárne mechanizmy, ktoré ovládajú takzvané cirkadiánne rytmy. Rytmy vyplývajú z vnútorných hodín tvorov, ich denných a nočných cyklov a optimalizujú fungovanie a správanie sa živých organizmov.
GRATULUJEME!

Kľúčovým prvkom života na Zemi je schopnosť prispôsobiť sa životnému prostrediu. Rôzne zemepisné lokality majú odlišné prostredie a organizmy sa v snahe o prežitie musia prispôsobiť tamojším podmienkam. Avšak, bez ohľadu na miesto v ktorom žije musí každý živý tvor čeliť zmenám, ktoré denne sprevádzajú rotáciu Zeme. Striedanie dňa a noci sprevádzajú výkyvy teploty a zmeny svetla. Organizmy si preto vytvorili vnútorné biologické hodiny, ktoré predvídajú cykly dňa a noci a pomáhajú optimalizovať ich fyziológiu a správanie.

Cirkadiánne rytmy sú základnou výbavou všetkých životných foriem na planéte - od jednobunkových baktérií, cez prvokov, huby, rastliny, až po živočíchy. Riadia otáčanie rastlín za svetlom a ich nočné uzatváranie, v prípade človeka kontrolujú okrem iného spánok, krvný tlak, telesnú teplotu, alebo uvoľňovanie hormónov.

Laureáti vyžili ako modelový organizmus mušky octomilky. Ich vnútorné hodiny totiž fungujú na rovnakom princípe ako u iných organizmov vrátane človeka. V tele mušiek sa vedcom podarilo izolovať gén, ktorý kontroluje biologický rytmus. Gén kóduje proteín, ktorý sa v bunke hromadí počas noci a opätovne sa znižuje počas dňa.

Cena Nobelpriset i fysiologi eller medicin sa udeľuje od roku 1901. Vychádza zo závetu Alfreda Nobela z 27. novembra 1895, podľa ktorého by ocenenie mal dostať človek, ktorý "urobil najdôležitejší objav či vynález na poli fyziológie alebo medicíny". Chémia bola pre prácu Alfreda Nobela najdôležitejšia. Na jej základoch stáli jeho vynálezy aj priemyselné procesy. Aj keď ocenenie neudelili v rokoch 1915, 1916, 1917, 1918, 1921, 1925, 1940, 1941 a 1942, dodnes to bolo 106-krát. Počas vojen sa mnoho Nobelových cien neudeľovalo, v niektorých prípadoch sa však komisia rozhodla, že vzhľadom na okolnosti peniaze za ocenenie radšej presunie na ďalší rok.